Tip na čítanie

Celkom nedávno sa mi dostala do rúk nadmieru pútavá knižka od Monsa Kallentofta s ešte zaujímavejším názvom. Jeho Páte roční období si ma však nezískalo hneď od prvej strany. Ale všetko pekne po poriadku.


Stojím si v rade v antikvariáte a do očí mi udiera kniha ležiaca na hŕstke ďalších, do komínku uložených, výtlačkov. Svietila všetkými odtieňmi zelenej. Práve  farba obalu pritiahla moje oči. Dievča, ležiace v machu, som si všimla až na druhý pohľad. Á nejaká kriminálka – vravela som si v duchu a siahla po nej. Keďže som knižný fajnšmeker, neodradila ma jej hrúbka, práve naopak. Niesla som si ju hrdo v batohu, akoby som práve narazila na poklad.


Doma som mala práve rozčítanú inú knihu, dokonca úplne iný žáner. Preto som si nový úlovok uložila do poličky. Po týždni som na dlaniach znova pocítila jej hladkú povrchovú úpravu a vnorená do vankúšov, som ju začala čítať. Prvá strana ma trocha zaskočila. Nič to, pokračujem ďalej. Keďže som nikdy nič také nečítala, na spôsob jeho písania som si najprv musela zvyknúť. Netrvalo to však dlho. Po niekoľkých stranách som sa ,,zažrala“ do deja a už ma nepustil.


Naozaj spôsob jeho písania je unikátny. Opisy stavov a pocitov obetí sa mi javil do hĺbky prepracovaný. Celá kniha v čitateľovi vzbudzuje veľkú dávku empatie a zaiteresovanosti. Doslovne máte pocit, akoby ste postavy poznali. Akoby pred vami stáli a rozprávali svoj tragický príbeh.  Vedú vás do hĺbky svojej duše, kde ho prežívate s nimi.


Hlavná hrdinka Malin Forsová nie je dokonalá žena. Robí chyby ako všetci ostatní. Má však silu a oheň, ktoré jej nemožno uprieť. Jej zápal pozdvihne nádej všetkých zúčastnených a vedie vyšetrovanie vpred. Obete k nej v myšlienkach prehovárajú, spovedajú sa jej, hľadajú útočisko a utešujú sa navzájom. Sú stratené v neznámom ročnom období a práve tieto spovede patria, podľa môjho názoru, k najlepším pasážam knihy. Autor ich sformuloval takým štýlom, akoby tam prebývali a nechceli odísť, kým sa svet nedozvie, čo sa im stalo.


Úprimne dúfam, že takých kníh bude mnoho. Je zaujímavá svojím spracovaním, dejom i štýlom. Moje dojmy sú však len moje a je na každom čitateľovi, či sa k môjmu názoru pripojí, alebo nie. Hoci ma obálka ihneď zaujala, aj tak sa riadim heslom – nesúď knihu podľa obalu.

Prvé krôčiky

Tak ako keď malé dieťa zakúsi prvý krok, ktorý je z jeho pohľadu najťažší, aj začiatky, vedúce k pracovnému, alebo duševnému úspechu, sú popretkávané mnohými úskaliami. Počúvam to denne. Všetky tie príbehy, ťažké chvíle, ktorými si ľudia prešli, kým sa dostali na výslnie sľubujúce krásnu kariéru, alebo znovunadobudnutú psychickú rovnováhu. Utrápených ľudí je všade navôkol dostatok, ale nájsť človeka, ktorý je celoživotne šťastný, spokojný a zdravý, to je už poriadny oriešok.


Pravdou je, že mne sa v živote vždy darilo. Nieže by som sa narodila do bohatej rodiny, nieže by som bola dokonale zdravá, ale mala som jedného veľkého pomocníka, a tým mi bola kniha. Krásny, voňavý, hmotný zhluk nažltnutých listov.  To, čo si dnes ľudia ľahko nájdu niekoľkými kliknutiami na internete, v minulosti sa listovalo niekoľko minút. Kvôli informáciám bolo nutné vynaložiť isté úsilie a len vďaka tomu som sa dozvedela mnoho ďalších vecí, keď som si brázdila cestu za jednou konkrétnou vetou alebo slovom. Tá úžasná, vzrušujúca cesta za poznaním bola pre mňa odrazovým mostíkom, vďaka ktorému som nadobudla takmer všetko po čom som  v živote túžila.


Keď som si uvedomila, koľko úspechov som si pritiahla vďaka svojej tvrdohloavosti a odhodlanosti, rozhodla som sa pokračovať v tom naďalej.  Čítala som stále viac a viac, až som si vytvorila určitý zvyk. Neuplynul týždeň, aby som si neprečítala aspoň jeden pútavý vytlačok. A čím viac som čítala, tým viac som bažila po ďalších strhujúcich príbehoch. Knihy nám vždy prinášajú  hlavné posolstvo, pointu, s ktorou sa môžeme, ale nemusíme stotožniť. Pre mňa sú však oveľa dôležitejšie citové dojmy. Každý príbeh, ktorý somv živote prečítala na mne zanechal psychickú stopu. Určitým spôsobom ma obohatil a za to som všetkým autorom vďačná. Spisovateľ nie je len tvorcom hŕby odstavcov, pospájaných do kapitol. Je to človek, ktorý svojimi slovami dokáže do ľudskej duše vtisnúť nádej práve vo chvíli, kedy to najviac potrebuje.


Stalo sa, že som riešila  určítý citový problém. Takmer ihneď osm si položila  zaujímavú otázku. Ako by sa asi zachovala moja obľúbená postava z knihy? Pravdupovediac, častokrát mi odpoveď vyčarila úsmev na tvári. Niekedy som sa postavou dala inšpirovať, inokedy nie. Ale veľkou pomocou mi bol fakt, že som sa necítila nikdy osamelo. Či už som sa spoliehala na vybájenú postavu hrdinu, alebo na vlastné schopnosti, cítila som podporu. Uvedomila som si, že nie som jediná, kto v tej chvíli rieši podobný problém. Veľkosť toho zistenia ma ohromila. Možno práve patrím k niekoľkým tisícom jedincov, čo riešia vzťahovú krízu. Možno som práve v spolku mnohých študentov, ktorí neurobili skúšku. Bože, ako som bola nesmierne vďačná za ich spoluúčasť.


Každý  deň môžeme zažívať niečo pekné a každý deň môže byť pre nás novým štartom. Heslo nikdy sa nevzdávaj, sa ma týka doslovne. Tento blog je mojím novým začiatkom, novým ránom, vďaka ktorému môžem otvoriť ďalšiu kapitolu svojho života. Zajtra si otvorím novú knihu, ktorá ma obohatí o ďalšie vzácne myšlienky a ja budem opäť za niečo vďačná. Možno aj na vás niekde čaká tá správna kniha,  vďaka ktorej dokážete urobiť nový prvý krok.